Obchod so šťastím - Úrady a iné pozoruhodnosti, tretia časť

Autor: Zdenka Krištofová | 7.12.2014 o 12:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  106x

Dnes, drahí čitatelia dospeje náš príbeh z jedného úradu do finále. Prajem príjemnú zábavu!

U právnika

 

Ochrankár čaká na chodbe, zatiaľ čo starší pán je v právnikovej kancelárii. Právnik, mladý muž, sedí za stolom, oproti staršiemu pánovi. A hovorí:

 

   „ Tak, ako vám môžem pomôcť?!“

 

Starší pán rozčúlene spustí:

 

   „ Už sa tu motám asi hodinu a vôbec nič som nevybavil! Nerozumiem tým úradným hodinám, čo máte na dverách!!!“

 

Právnik mu odvetí s úsmevom:

 

   „ Na to sú tu moje kolegynky, aby vás usmernili. Obráťte sa s dôverou na ne, sú to všetko milé dievčatá!““

 

Starší pán:

 

„ Tie?! Veď mi iba nadávajú! .... A nazvali ma gaunerom .... a potom zavolali na mňa ochranku!“

 

Právnik sa tvári účastne:

 

   „ To ma mrzí ....“

 

Starší pán pokračuje rozhorčene:

 

   „ No, čo by ste robili na mojom mieste?!“

 

Právnik mu odvetí opäť s úsmevom:

 

   „ Tiež by som sa sťažoval.“

 

Starší pán na to dôrazne:

 

   „ Veď, ja  sa  práve teraz SŤAŽUJEM!!! ... Tak s tým niečo robte!“

 

Právnik:

 

   „ Ja vás chápem, ale moje možnosti sú obmedzené ...“

 

Starší pán:

 

   „ Tak, čo teda, mám si to  nimi snáď vybaviť ručne –stručne?!“

 

Právnik sa k nemu nakloní a pošepká mu:

 

   „ Medzi nami, ja by som to urobil...“

 

Starší pán vyskočí zo stoličky:

 

   „ Beriem vás za slovo!“

 

A vzápätí vybieha na chodbu, kde kričí na ochrankára:

 

   „ Povedal mi, vraj si to mám s nimi, s tými ženskými, vybaviť proste ručne – stručne ..., ale, keď ja ženu ani kvetinou neudriem!!!“

 

Ochrankár na neho len pozerá. Starší pán pokračuje:

 

   „ Ste môj svedok!!!“

 

Právnik medzitým vyjde z kancelárie a hovorí staršiemu pánovi:

 

   „ Ja som nič také nepovedal, aby ste si to vybavili ručne – stručne, a kedykoľvek to aj dôrazne popriem! A tuto, Jožinko, je mi svedkom, však?! Nič také som tomuto pánovi nepovedal, proste si zle vysvetlil moje slová! Je tak, Jožinko?“

 

Ochrankár sa na právnika súhlasne zazubí:

 

   „ Rozumiem, nič také ste mu nepovedali!“

 

A obráti sa na staršieho pána a zhúkne na neho:

 

   „ Čo si vymýšľate, há?! Poďme, je na čase, aby ste opustili tieto priestory!!!“

 

Starší pán sa pozrie na právnika:

 

   „ No, vy ste mi teda riadny kvietok, prešibaný, všetkými masťami mazaný, len čo je pravda!!! Medzi štyrmi očami  poviete všetko a potom to verejne popriete!!! A viete vy, čo?! Je mi z vás všetkých v tomto super, nie, hyper úrade, akurát tak na vracanie!!!“

 

Právnik sa usmeje:

 

   „ Keď myslíte ... Môžem vám ešte nejako pomôcť?!“

 

Starší pán rezignovane:

 

   „ Ale, kdeže, ja odchádzam. Idem stadeto preč a rovno do prvej krčmy, .... toto všetko sa mi snáď iba sníva!““

 

Právnik:

 

  „ Výborne, Jožinko vás odprevadí, ale, klídek, Jožinko, dobre?! Len mu ukážte cestu.“

 

Ochrankár:

 

   „ Jasné, šéfe!!!“

 

Odchádzajú. Vpredu ochrankár a za ním starší pán. Právnik ešte za nim volá:

 

   „ A príďte v pondelok, okolo poludnia, vtedy tu zaručene niekto bude úradovať! A vy si vybavíte, čo potrebujete!“

 

 

 

Prednášková sála

 

 

Anastázia Nejzchlebová – Rožková stojí pred publikom, ktoré tvoria iba dve, už vyššie spomínané úradníčky. Jej asistentka sedí za stolom vedľa rečníckeho pultu. Anastázia Nejezchlebová – Rožková spustí.:

 

   „ A teraz si ešte raz zopakujeme našu novú základnú mantru – ODÍĎ! A všetci, pekne nahlas!“

 

Úradníčky a asistentka opakujú po nej:

 

   „ ODÍĎ ...“

 

Anastázia  Nejezchlebová – Rožková sa na chvíľu zamyslí a potom pokračuje:

 

   „ Ďalšou nevyhnutnou pomôckou pre vás je znalosť základných  princípov úradníckeho stavu, a tými sú, konkrétne – po prvé, zásada – poslať stránku INAM! To jest, zbaviť sa jej, a to so všetkými súnaležitosťami, ktoré so tento proces so sebou prináša, ako sú: neodbytnosť, nereálne požiadavky, otázky, na ktoré nevieme odpovedať, vulgárne chovanie, a podobne!“

 

Z publika sa ozve mladšia z úradníčok:

 

   „ Myslíte, poslať INAM v rámci tejto budovy, či celkovo?“

 

Asistentka okamžite:

 

   „ Dotaz z publika, pani lektorka!“

 

Anastázia Nejezchlebová – Rožková mladú úradníčku  ihneď pochváli:

 

   „ Výborne, drahá, vidieť, že premýšľate o svojej práci, aj o živote celkovo. Nuž, poslať INAM, pravda, myslela som aj na INÉ oddelenie, prípadne, aj  na úplne INÝ úrad.“

 

Mladá úradníčka uveličene:

 

   „ Ďakujem.“

 

Anastázia. Nejezchlebová – Rožková blahosklonne:

 

   „ Nemáte za čo. A posledná moja myšlienka – nadviažem už na tu povedané – teda, po druhé - treba DELEGOVAŤ PRÁVOMOCI!!! Už v starom Ríme sa tak dialo v rámci hesla: DIVIDE ET IMPERIA!!! Čiže, rozdeľuj a panuj!!! .... Ďakujem za pozornosť, vážené dámy, vážení páni a teším sa v budúcnosti opäť niekedy dovidenia!“

 

Anastázia Nejezchlebová – Rožková odchádza aj so svojou asistentkou. Staršia úradníčka sa spýta kolegyne:

 

   „ A to ako myslela? Rozdeľuj a panuj?“

 

Mladšia úradníčka jej odvetí:

 

   „ No, predsa – DELEGUJ PRÁVOMOCI, teda POŠLI INAM!“

 

Staršia úradníčka pokýva hlavou:

 

   „ Aha, .... máš pravdu! Už rozumiem ...“

 

 

 

Nápis na masívnych dverách

 

Pred ním, pred budovou úradu, sa stretne starší pán s Anastáziou Nejezchlebovou – Rožkovou a s jej asistentkou, a školiteľka mu hovorí:

    „ Počúvajte, vy! Počkajte!“

 

Starší pán sa zadiví:

 

   „ Ja?!“

 

Školiteľka:

 

   „ Áno, vy! Vás je škoda nechať hádať sa tu! Ale, ste dobrý, vážne,  zaujali ste ma ... Nechceli by ste mi robiť volavku na mojich školeniach?“

 

Starší pán prekvapene:

 

   „ Prosím?!“

 

Asistentka horlivo:

 

   „ Pani Nejezchlebová – Rožková vám práve ponúkla miesto volavky, t.j., provokatéra na jej školeniach, ale, samozrejme, s vopred dohodnutým scenárom.“

 

Anastázia Nejezchlebová – Rožková dodá:

 

   „ Kvôli zvýšeniu atraktivity by ste hrali človeka z ulice, čo zablúdil na moje školenie, a pravdepodobne by ste boli vždy aj vyhodený, ale, ukrojilo by mi to, pravda,  z času a bol by potom aj väčší priestor na diskusiu s publikom, a aj by sa prebralo z pasivity a letargie a bolo by aktívnejšie. Tak, čo poviete, tľapneme si?

 

Starší pán:

 

   „ Dobre! Ja som za!!!“

 

Podajú si ruky s Anastáziou Nejezchlebovou – Rožkovou. Asistentka sa na oboch spokojne usmieva.

 

Koniec. Ďakujem za pozornosť milí čitatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?