Časť prvá
ÚRADY A INÉ POZORUHODNOSTI
Komentár:
„ Poďme si dnes, drahí priatelia, posvietiť na nápis na jedných masívnych dverách. A čo nevidíme?
( Pohľad na dvere postupne od vrchu dole.)
Úrad úradovne pre úrady Slovenskej republiky, ... hm, z toho nie sme práve dvakrát múdri. A čo je pod tým? Úradné hodiny!
Nápis na masívnych dverách:
ÚRAD ÚRADOVNE PRE ÚRADY SR
Pondelok : Výdaj kolkov 10, 00 – 14, 00 Obedná prestávka 12, 00 – 13, 00
Utorok : Nákup kolkov Zavreté
Streda : Nestránkový deň
Štvrtok : Nie stránkový deň
Piatok : Kolky nemáme
No, nemám slov! ... Toľko teda malá kultúrna vložka a poďme teraz priamo, ako sa hovorí, In medias res!!!“
Vedľa dvier stojí veľká tabuľa s nápisom:
DNES :
POVINNÉ ŠKOLENIE VŠETKÝCH ZAMESTNANCOV
TÉMA PREDNÁŠKY :
STRÁNKA A JEJ NÁSTRAHY
ÚČASŤ POVINNÁ!!!
Pred dverami a pred tabuľou stojí starší pán a diví sa:
„ To so z toho jeleň ,tak, kedy majú vlastne otvorené?!“
Okolo sa náhlia úradníčky, staršia a mladšia a bavia sa ma medzi sebou.
Staršia úradníčka:
„ Ideš dnes na to školenie?“
Mladšia úradníčka:
„ Jasné, je to povinné, nie?!“
Staršia úradníčka:
„ To je vždy a uvidíš, že tam zase budeme iba my dve ...“
Mladšia úradníčka si vzdychne:
„ Čo narobíš ...“
Prednášková sála
V hľadisku sedia vpredu obe úradníčky s veľkými zápisníkmi a perami a dychtivo očakávajú začiatok školenia. Uprostred drieme jeden úradník.. Inak je zvyšok sály prázdny.
Prichádza školiteľka, Anastázia Nejezchlebová – Rožková, žena okolo štyridsiatky, spolu so svojou asistentkou, mladou ženou. Školiteľka zaujme miesto za rečníckym pultom. Jej asistentka ju najprv predstaví, a potom si sadne za veľký stôl vedľa pultu:
„ Dámy a páni, mám tú obrovskú a nepredstaviteľnú česť predstaviť vám dnešnú lektorku, našu veľaváženú a dopytovo orientovanú imageovú poradkyňu, pani Anastáziu Nejezchlebovú – Rožkovú, ktorá sa dnes uvolila prednášať vám na vami vopred vybranú tému, ktorá znie – Stránka a jej ostrohy!!!“
Zaznie frenetický potlesk oboch úradníčok, úradník spí nerušene ďalej. Anastázia Nejezchlebová – Rožková zasyčí pomedzi zuby rovno do mikrofónu:
„ Nástrahy, ty trúba, bože môj, NÁSTRAHY, a nie ostrohy, ... ochechula jedna ...“
Asistentka sa nedá vyviesť z rovnováhy a znovu povie do mikrofónu na stole:
„ Stránka a jej nástrahy ...“
Opäť zaznie obrovský potlesk oboch úradníčok, úradníkovi medzitým padne hlava ešte viac nadol. Medzitým do sály zablúdi aj starší pán, ktorý sa podivoval nad úradnými hodinami a sadne si vzadu, zvedavý, čo sa bude diať.
Anastázia Nejezchlebová – Rožková si odpije z veľkého pohára s vodou, zaujme pózu s roztiahnutými rukami a nachvíľu zostane takto úplne potichu. Potom sa zhlboka nadýchne a vydýchne nahlas:
„ STRÁNKA!!!“
Zmení hlas a pokračuje nadmieru presvedčivo:
„ Nepriateľ na obzore, ... plíži sa temnými uličkami, ... dňa ani hodinu presne nevieš....“
A potom neočakávane vykríkne, dramaticky tak dokončiac myšlienku:
„ STRÁNKA!!!“
Diváčky vpredu sa strhnú od ľaku, úradník spí nerušene ďalej. Školiteľka pokračuje zavytím:
„ Auuuúúú ...“
Úradníčky vypleštia oči, úradník sa zobudí a obzerá sa okolo seba:
„ Čo, čo je?! Čo sa deje ...“
Mladšia úradníčka zasyčí:
„ Ticho tam! Nevyrušujte ...“
Školiteľka pokračuje, teraz už úplne vecne:
„ A teraz mi, vážené publikum, dávajte otázky o tom, čo vás zaujíma a čo by ste sa chceli dozvedieť o danej problematike. A nebojte sa spýtať na hocičo, od toho sme tu!“
Úradníčky sa chvíľu radia medzi sebou, a potom ich staršia predstaví a spýta sa:
„ Zadubená a Pajdavá, oddelenie sťažností. Ako sa máme vyrovnať s arogantnými a večne nespokojnými ľuďmi?!“
Školiteľka sa chystá odpovedať, keď sa úplne zozadu, kde si sadol starší pán, ozve:
„ A kedy máte vlastne úradné hodiny?!“
Asistentka školiteľky všetkých vyzve:
„ Vážení, jeden pekne po druhom, na každého sa ujde, áno,... neprekrikujeme sa!“
Spiaci úradník, už definitívne prebudený, sa ozve tiež a ukáže na staršieho pána:
„ A vy ste vlastne kto? V živote som vás tu nevidel!!! Z ktorého ste oddelenia?!“
Školiteľka zasiahne:
„ Takže, vaša prvá otázka – arogantná a nedochvíľna stránka, nuž, tu sa treba obrniť nadpozemskou trpezlivosťou a opakovať si stále dookola vašu novú základnú mantru –
- O D Í Ď ..., odíď, .... odíď!“
Úradníčky sa však tiež obzrú dozadu a zistia, že starší pán k ním nepatrí a začnú konať. Okamžite nakážu úradníkovi:
„ Zavolajte ochranku, tento sa nám tu votrel!“
Úradník vybehne zo sály a školiteľka znechutene opúšťa rečnícky pult so slovami:
„ Čo sa to tu vlastne deje? Kde sme ... Načo ste si ma potom zavolali?!... Na takéto jednanie ROZHODNE nie som zvyknutá!!!“
Asistentka ju prosí:
„ Počkajme ešte chvíľočku, pani Nejezchlebová – Rožková, kým sa tento malý spor nevyrieši!“
Školiteľka výhražne publiku:
„ Dobre, teda, ale, dôrazne vás upozorňujem, že môj čas je drahý!“
Starší pán si povie svoje tiež:
„ A ten môj nie? Namiesto práce sa venujete takémuto cirkusu ... A kedy vlastne mám dôjsť, aby ste aj niečo robili?!“
Školiteľka sa už prestáva ovládať:
„ Cirkusu? ... Moje školenie sa odvážite nazvať cirkusom, vy, vy, ... jedna veľká nula a polodement, čo sa votrie tam, kde ho vôbec nechcú!!!“
Potom rázne opustí sálu a treskne dverami. Jej asistentka rýchlo vybehne za ňou.
Koniec prvej časti. Ďakujem za pozornosť a čochvíľa budeme pokračovať druhou časťou.