Obchod so šťastím - Úrady a iné pozoruhodnosti, tretia časť

Autor: Zdenka Krištofová | 7.12.2014 o 12:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  113x

Dnes, drahí čitatelia dospeje náš príbeh z jedného úradu do finále. Prajem príjemnú zábavu!

U právnika

 

Ochrankár čaká na chodbe, zatiaľ čo starší pán je v právnikovej kancelárii. Právnik, mladý muž, sedí za stolom, oproti staršiemu pánovi. A hovorí:

 

   „ Tak, ako vám môžem pomôcť?!“

 

Starší pán rozčúlene spustí:

 

   „ Už sa tu motám asi hodinu a vôbec nič som nevybavil! Nerozumiem tým úradným hodinám, čo máte na dverách!!!“

 

Právnik mu odvetí s úsmevom:

 

   „ Na to sú tu moje kolegynky, aby vás usmernili. Obráťte sa s dôverou na ne, sú to všetko milé dievčatá!““

 

Starší pán:

 

„ Tie?! Veď mi iba nadávajú! .... A nazvali ma gaunerom .... a potom zavolali na mňa ochranku!“

 

Právnik sa tvári účastne:

 

   „ To ma mrzí ....“

 

Starší pán pokračuje rozhorčene:

 

   „ No, čo by ste robili na mojom mieste?!“

 

Právnik mu odvetí opäť s úsmevom:

 

   „ Tiež by som sa sťažoval.“

 

Starší pán na to dôrazne:

 

   „ Veď, ja  sa  práve teraz SŤAŽUJEM!!! ... Tak s tým niečo robte!“

 

Právnik:

 

   „ Ja vás chápem, ale moje možnosti sú obmedzené ...“

 

Starší pán:

 

   „ Tak, čo teda, mám si to  nimi snáď vybaviť ručne –stručne?!“

 

Právnik sa k nemu nakloní a pošepká mu:

 

   „ Medzi nami, ja by som to urobil...“

 

Starší pán vyskočí zo stoličky:

 

   „ Beriem vás za slovo!“

 

A vzápätí vybieha na chodbu, kde kričí na ochrankára:

 

   „ Povedal mi, vraj si to mám s nimi, s tými ženskými, vybaviť proste ručne – stručne ..., ale, keď ja ženu ani kvetinou neudriem!!!“

 

Ochrankár na neho len pozerá. Starší pán pokračuje:

 

   „ Ste môj svedok!!!“

 

Právnik medzitým vyjde z kancelárie a hovorí staršiemu pánovi:

 

   „ Ja som nič také nepovedal, aby ste si to vybavili ručne – stručne, a kedykoľvek to aj dôrazne popriem! A tuto, Jožinko, je mi svedkom, však?! Nič také som tomuto pánovi nepovedal, proste si zle vysvetlil moje slová! Je tak, Jožinko?“

 

Ochrankár sa na právnika súhlasne zazubí:

 

   „ Rozumiem, nič také ste mu nepovedali!“

 

A obráti sa na staršieho pána a zhúkne na neho:

 

   „ Čo si vymýšľate, há?! Poďme, je na čase, aby ste opustili tieto priestory!!!“

 

Starší pán sa pozrie na právnika:

 

   „ No, vy ste mi teda riadny kvietok, prešibaný, všetkými masťami mazaný, len čo je pravda!!! Medzi štyrmi očami  poviete všetko a potom to verejne popriete!!! A viete vy, čo?! Je mi z vás všetkých v tomto super, nie, hyper úrade, akurát tak na vracanie!!!“

 

Právnik sa usmeje:

 

   „ Keď myslíte ... Môžem vám ešte nejako pomôcť?!“

 

Starší pán rezignovane:

 

   „ Ale, kdeže, ja odchádzam. Idem stadeto preč a rovno do prvej krčmy, .... toto všetko sa mi snáď iba sníva!““

 

Právnik:

 

  „ Výborne, Jožinko vás odprevadí, ale, klídek, Jožinko, dobre?! Len mu ukážte cestu.“

 

Ochrankár:

 

   „ Jasné, šéfe!!!“

 

Odchádzajú. Vpredu ochrankár a za ním starší pán. Právnik ešte za nim volá:

 

   „ A príďte v pondelok, okolo poludnia, vtedy tu zaručene niekto bude úradovať! A vy si vybavíte, čo potrebujete!“

 

 

 

Prednášková sála

 

 

Anastázia Nejzchlebová – Rožková stojí pred publikom, ktoré tvoria iba dve, už vyššie spomínané úradníčky. Jej asistentka sedí za stolom vedľa rečníckeho pultu. Anastázia Nejezchlebová – Rožková spustí.:

 

   „ A teraz si ešte raz zopakujeme našu novú základnú mantru – ODÍĎ! A všetci, pekne nahlas!“

 

Úradníčky a asistentka opakujú po nej:

 

   „ ODÍĎ ...“

 

Anastázia  Nejezchlebová – Rožková sa na chvíľu zamyslí a potom pokračuje:

 

   „ Ďalšou nevyhnutnou pomôckou pre vás je znalosť základných  princípov úradníckeho stavu, a tými sú, konkrétne – po prvé, zásada – poslať stránku INAM! To jest, zbaviť sa jej, a to so všetkými súnaležitosťami, ktoré so tento proces so sebou prináša, ako sú: neodbytnosť, nereálne požiadavky, otázky, na ktoré nevieme odpovedať, vulgárne chovanie, a podobne!“

 

Z publika sa ozve mladšia z úradníčok:

 

   „ Myslíte, poslať INAM v rámci tejto budovy, či celkovo?“

 

Asistentka okamžite:

 

   „ Dotaz z publika, pani lektorka!“

 

Anastázia Nejezchlebová – Rožková mladú úradníčku  ihneď pochváli:

 

   „ Výborne, drahá, vidieť, že premýšľate o svojej práci, aj o živote celkovo. Nuž, poslať INAM, pravda, myslela som aj na INÉ oddelenie, prípadne, aj  na úplne INÝ úrad.“

 

Mladá úradníčka uveličene:

 

   „ Ďakujem.“

 

Anastázia. Nejezchlebová – Rožková blahosklonne:

 

   „ Nemáte za čo. A posledná moja myšlienka – nadviažem už na tu povedané – teda, po druhé - treba DELEGOVAŤ PRÁVOMOCI!!! Už v starom Ríme sa tak dialo v rámci hesla: DIVIDE ET IMPERIA!!! Čiže, rozdeľuj a panuj!!! .... Ďakujem za pozornosť, vážené dámy, vážení páni a teším sa v budúcnosti opäť niekedy dovidenia!“

 

Anastázia Nejezchlebová – Rožková odchádza aj so svojou asistentkou. Staršia úradníčka sa spýta kolegyne:

 

   „ A to ako myslela? Rozdeľuj a panuj?“

 

Mladšia úradníčka jej odvetí:

 

   „ No, predsa – DELEGUJ PRÁVOMOCI, teda POŠLI INAM!“

 

Staršia úradníčka pokýva hlavou:

 

   „ Aha, .... máš pravdu! Už rozumiem ...“

 

 

 

Nápis na masívnych dverách

 

Pred ním, pred budovou úradu, sa stretne starší pán s Anastáziou Nejezchlebovou – Rožkovou a s jej asistentkou, a školiteľka mu hovorí:

    „ Počúvajte, vy! Počkajte!“

 

Starší pán sa zadiví:

 

   „ Ja?!“

 

Školiteľka:

 

   „ Áno, vy! Vás je škoda nechať hádať sa tu! Ale, ste dobrý, vážne,  zaujali ste ma ... Nechceli by ste mi robiť volavku na mojich školeniach?“

 

Starší pán prekvapene:

 

   „ Prosím?!“

 

Asistentka horlivo:

 

   „ Pani Nejezchlebová – Rožková vám práve ponúkla miesto volavky, t.j., provokatéra na jej školeniach, ale, samozrejme, s vopred dohodnutým scenárom.“

 

Anastázia Nejezchlebová – Rožková dodá:

 

   „ Kvôli zvýšeniu atraktivity by ste hrali človeka z ulice, čo zablúdil na moje školenie, a pravdepodobne by ste boli vždy aj vyhodený, ale, ukrojilo by mi to, pravda,  z času a bol by potom aj väčší priestor na diskusiu s publikom, a aj by sa prebralo z pasivity a letargie a bolo by aktívnejšie. Tak, čo poviete, tľapneme si?

 

Starší pán:

 

   „ Dobre! Ja som za!!!“

 

Podajú si ruky s Anastáziou Nejezchlebovou – Rožkovou. Asistentka sa na oboch spokojne usmieva.

 

Koniec. Ďakujem za pozornosť milí čitatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o amnestiách má Ústavný súd posledné dni.


Už ste čítali?